Veterná energia

Ako je to teda s využívaním veternej energie ako obnoviteľného zdroja energie na Slovensku? Prečo sa nachádzame na poslednom mieste spomedzi všetkých členských štátov EÚ? Aké sú príčiny tohto stavu? O tom všetkom a mnohom ďalšom sa dozviete v našom ďalšom príspevku zo seriálu o veternej energetike.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že hlavnou príčinou toto stavu je nedostatok vetra vzhľadom na našu geografickú polohu, no nie je to tak úplne. Je pravdou, že geografická poloha Slovenskej republiky v strede Európy predurčuje jej veterno – energetický potenciál na nižšiu úroveň, akú je možné zaznamenať napríklad v prímorských krajinách. Veterné podmienky Slovenska sú pre veternú energetiku nepriaznivejšie najmä v porovnaní s poveternostnými podmienkami západoeurópskych štátov. Z hľadiska priemernej rýchlosti vetra sú na Slovensku vhodné najmä horské oblasti, naopak väčšina údolných a kotlinových oblastí je pre veternú energetiku nepriaznivá. Väčšina územia Slovenskej republiky disponuje priemernou rýchlosťou vetra v rozmedzí od 3,50 m/s do 4,25 m/s. Toto rozmedzie priemernej rýchlosti vetra predstavuje spodnú hranicu rýchlosti, pri ktorej je prevádzkovanie veterných elektrárni ekonomicky efektívne.

Vyššiu priemernú rýchlosť vetra vykazujú najmä oblasti na západe, juhozápade a východe Slovenska. Priaznivejšie veterné podmienky pre veternú energetiku sú aj na vrcholoch vyšších pohorí. Za najvhodnejšie lokality s priemernou celoročnou rýchlosťou vetra nad 5 m/s sú považované hrebene najvyšších slovenských pohorí – Nízkych Tatier, Slovenského Rudohoria, Malých Karpát, Bielych Karpát, Malej Fatry a Veľkej Fatry. Najvyššia priemerná rýchlosť vetra na Slovensku bola zaznamenaná na Chopku (5,6 m/s vo výške 10 m). Naopak, priemerná ročná rýchlosť vetra dosahuje iba max. 2,5 m/s vo väčšine údolných a kotlinových oblastí, čo ich robí nepriaznivými pre veternú energetiku. Avšak existujú aj výnimky, za ktoré bývajú najčastejšie označované oblasť Devínskej brány, Trnavskej tabuli a časť Podunajskej nížiny na západe Slovenska, rovnako ako oblasť Popradskej a Košickej kotliny na východe Slovenska. Práve Podunajská nížina a Východoslovenská nížina sú dve lokality s dominanciou určitého rázu prúdenia vetra, vďaka čomu sa tieto oblasti javia ako vhodné pre využívanie veternej energie. Miest s vhodnými poveternostnými podmienkami je však na Slovensku viac, za priaznivé sú pokladané aj oblasti miernych svahov a tiež aj oblasti zníženín, kde pôsobí dýzový efekt, teda zrýchlenie vzduchového prúdenia v zúženom terénom priereze. Aj keď SR disponuje mnohými vhodnými veternými oblasťami kde by mohla byť využívaná veterná energetika, sú tieto oblasti častokrát technicky limitované z hľadiska realizácie výstavby veternej elektrárne. Hlavné faktory limitujúce potenciálne veterno – energetické lokality na Slovensku sú turbulencie a námraza.

Nie príliš priaznivé veterné podmienky na Slovensku sú tak podmienené najmä vnútrozemskou geografickou polohou krajiny ako aj členitým reliéfom zemského povrchu vyskytujúcim sa na území krajiny. Zároveň však členitý reliéf môže v určitých oblastiach dopomáhať k zrýchleniu priemernej rýchlosti vetra akceleráciou vzdušného prúdu vďaka spomínanému dýzovému efektu.

Ministerstvo hospodárstva (2006) definovalo v rámci Energetickej politiky SR celkovú rozlohu územia vhodného pre využitie v oblasti veternej energetiky ako lokality nachádzajúce sa v 43 okresoch, ktorých rozloha spolu predstavuje 257 km2. Energetická politika SR z roku 2014 sa otázke veternej energetiky venuje v minimálnej miere, z čoho je možné usúdiť, že nie je prioritou číslo jeden. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu z roku 2013 je na Slovensku približne 4 300 km2 lokalít vhodných pre výstavbu veterných elektrární. Celkový technicky využiteľný potenciál veternej energie na Slovensku predstavuje 600 GWh/ rok (Energetické centrum Bratislava, 2012)*.

Aj napriek nie príliš veľkej rozlohe vhodnej pre efektívne využívanie veternej energie na slovenskom území, je zrejmé že Slovensko istým potenciálom pre rozvoj veternej energetiky disponuje. Aj naproti tomu patrí veterná energia k najmenej využívaným obnoviteľným zdrojom energie na Slovensku. Súčasný stav využívania veternej energie na Slovensku sa obmedzuje na malý počet ojedinelých projektov. Podľa údajov Európskej asociácie pre veternú energiu (EWEA) bol v roku 2015 celkový inštalovaný výkon veternej energie na Slovensku iba 3,1 MW čo je hodnota najmenšia spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Čo sa týka výroby elektrickej energie prostredníctvom veterných elektrární, v roku 2011 bolo vďaka veternej energii vyprodukovaných 5 000 MWh elektrickej energie. (Energetické centrum Bratislava, 2012)

Momentálne fungujúce projekty veterných elektrární na Slovensku sú iba dva a obidva tieto projekty sa nachádzajú na území Trnavského kraja. Najväčším projektom a zároveň jediným veterným parkom na Slovensku je veterný park Cerová, okres Senica. Veterná farma Cerová pozostáva zo štyroch veterných generátorov s inštalovaným výkonom 0,66 MW pre jeden generátor, celkovo teda Cerová disponuje inštalovaným výkonom 2,64 MW. Prevádzka tohto veterného parku bola zahájená v roku 2003. Predpokladaná produkcia elektrickej energie v Cerovej je 5 000 MWh/rok. Prostredníctvom energetickej distribučnej spoločnosti ZSE je elektrický prúd dodávaný do verejnej siete. Vyprodukovaná elektrická energia vo veternom parku Cerová pokrýva spotrebu približne 1 500 priemerných domácností. V porovnaní s rovnakou výrobnou kapacitou elektrickej energie založenej na využívaní fosílnych palív, vďaka prevádzke veternej farmy Cerová dochádza k znižovaniu produkcie CO2 v rozsahu 3 000 t ročne.

Ďalším projektom využívajúcim veternú energiu na Slovensku, konkrétne na území Trnavského kraja, je veterná elektráreň Ostrý Vrch nachádzajúca sa v okrese Myjava. Projekt Ostrý Vrch bol do prevádzky uvedený v roku 2004. Inštalovaný výkon tejto veternej elektrárne je však relatívne nízky, keďže projekt Ostrý Vrch pozostáva iba z jednej veternej turbíny a teda iba jedného veterného generátora. Celkový inštalovaný výkon veternej elektrárne Ostrý Vrch je preto iba 0,50 MW. Predpokladaný objem vyrobenej elektrickej energie v tomto projekte je 1 000 MWh/rok. (Energetické centrum Bratislava, 2012)

Okrem veterného parku Cerová bol na Slovensku v prevádzke aj veterný park nachádzajúci sa na území Žilinského kraja – veterný park Skalité, okres Čadca. Veterný park Skalité bol do prevádzky uvedený v roku 2004, no jeho prevádzka bola v roku 2008 ukončená. Táto veterná farma pozostávala zo štyroch veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom 2,0 MW. S ohľadom na polohu tohto veterného parku bol predpokladaný objem výroby elektrickej energie odhadovaný na 1 500 MWh/rok (Energetické centrum Bratislava, 2012). Názory na ukončenie prevádzky veterného parku Skalité sa značne líšia. Ako problematická sa prevádzka veterného parku Skalité javila najmä z dôvodu, že inštalované boli v tomto parku už použité technológie. Opotrebované technológie vyžadovali zvýšenú pozornosť pri prevádzkovaní, najviac problematická bola relatívne častá poruchovosť vo verejnej sieti, ktorá následne spôsobovala neželané výpadky vo výrobe. Obec Skalité preto zahájila rokovania s investorom, ktorý mal zabezpečiť inováciu veterného parku. K tejto inovácii však nedošlo, a to hlavne kvôli chýbajúcej podpore zo strany štátu. Nakoľko projekt financoval súkromný investor, na veterný park Skalité neboli použité žiadne finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a ani zo žiadneho fondu (nasekysuce.sme.sk, 2011). Nezáujem zo strany štátu a príliš vysoká investičná náročnosť obnovy projektu Skalité tak mohli odradiť investora od opätovnej investície do tohto projektu.

Aká je teda budúcnosť veternej energetiky na Slovensku? Vytýčené ciele pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku boli zverejnené v mnohých dokumentoch, z ktorých najaktuálnejším je Národný akčný plán pre energiu z OZE („NAP“), vydaný Ministerstvom hospodárstva SR v roku 2010. V NAP pre energiu z OZE bol uvedený celkový národný cieľ, spočívajúci v dosiahnutí 14 % podielu energie z OZE na hrubej konečnej spotrebe energie SR v roku 2020. Čo sa týka sektorového cieľa v oblasti výroby elektrickej energie – zatiaľ čo v roku 2010 bol podiel OZE na produkcii elektrickej energie 19,1 %, v roku 2020 by mal byť dosiahnutý podiel 24 %. (Slovenská inovačná a energetická agentúra, 2014).

Veterná energia by sa na tomto zvýšení využívania obnoviteľných zdrojov mala taktiež podieľať, konkrétne by v roku 2020 mal celkový inštalovaný výkon veterných elektrární predstavovať 350 MW. Celková výroba elektrickej energie prostredníctvom využívania energie vetra by tak mala v roku 2020 dosiahnuť 560 000 MWh (Energetické centrum Bratislava, 2012). Tieto ciele stanovené v NAP pre energiu z OZE vydanom v roku 2010 sa momentálne javia ako naozaj veľmi ambiciózne, vzhľadom na to že už viac ako 10 rokov nedošlo na Slovensku k výstavbe jedinej veternej elektrárne. Do roku 2020 ostávajú už iba tri roky, je preto naozaj veľmi otázne či sa Slovensku podarí ambiciózne ciele v oblasti veternej energetiky naozaj naplniť.

*údaj z roku 2012, autor nedisponuje aktuálnejším údajom, to však nevylučuje jeho existenciu

Zdroj: https://energieprevas.sk/eko/21 Autor: Bc. Karolína Fabianová